Renáta Zmajkovičová

      Pamäť niektorých ľudí, ako sa už viackrát ukázalo, nie je práve najlepšia a opäť je tu skúška. Máme nového prezidenta a hoci sme prelistovali len slabý mesiac od jeho inaugurácie – médiá iný prívlastok než superlatívny s jeho menom nespájajú. To mi neprekáža – pokiaľ je udeľovanie prívlastkov overené skutkami a časom. Lebo vo vyspelých demokraciách je obvyklé dať na osvedčenie sa politikovi aspoň sto dní „vlády“ a potom hodnotiť. Lebo turbulencie možného povolebného nadšenia ustúpia, a je možné trochu s chladnou hlavou hodnotiť.

Ale čo s naším prezidentom, ktorého médiá pasujú za nositeľa demokracie? Absolvoval dve zahraničné návštevy a nevymenoval niekoľkých sudcov na post Ústavného súdu. Nie je to na eufóriu primálo?

Alebo stačila účasť na Pohode? Ruka v ruke s Radičovou, ktorej mediálny nástup až veľmi nápadne pripomína ten Kiskov.

Tiež ju médiá v roku 2010, kedy sa stala premiérkou, nazvali odvážnym synonymom „Železná lady“. Mnohí ju vychvaľovali ako najväčší prínos demokracie a ako to všetko dopadlo? Pamäť médií býva krátka. Po 18 mesiacoch sa jej rozpadla vláda a v parlamente nám vyrástlo nezávislých poslancov ako húb po daždi.

Popudil ma, a nielen mňa, článok v jednom z denníkov s nadpisom – „Kvalita demokracie sa s príchodom Kisku zlepšila“.

Bola som zvedavá čím autor článku nadšený nadpis odôvodní. Zostala som sklamaná a rozčarovaná. Čakala som odpovede na otázky: – čím sa tá kvalita zlepšila? Kedy k nej došlo a čo zásadné bolo učinené, aby sa takýto záver mohol vysloviť? Znovu čítam článok, lovím vo svojej pamäti a hľadám dôkazy a nenachádzam ich. Kto by mi dal odpoveď?

Oprášme si pamäť a pripomeňme si vyjadrenia A. Kisku ako občana – „chcem pozíciu prezidenta vykonávať apoliticky, chcem byť občianskym prezidentom nestraníkom a zástupcom ľudu“. Pýtam sa – zabudol čo hlásal? Absencia pamäte postihla aj jeho – ako mnohých? Asi áno – lebo vniesol do politiky konfrontáciu. Nie konštruktívnu – ale deštruktívnu. Svojim postojom a konaním útočí na základné princípy demokracie tohto štátu, oslabuje jeho schopnosť a jeden z pilierov demokracie – súdnu moc svojou ignoranciou dostáva do stavu nespôsobilosti a znefunkčnenia. Nevravím, že náš súdny systém vysiela do sveta dobré správy. Ale toto je cesta?

Náš pán prezident zmenil rétoriku. Vyhlasuje, že chce krajinu meniť cez svoju autoritu a silný mandát. Na otázku prečo nechcel ísť do politiky vytvorením politickej strany odpovedal, že by sa musel spoliehať na ním vytvorenú politickú štruktúru a ľudí v nej. Trochu autoritárske odfrknutie, nemyslíte? Silný a solídny politik v demokratickom systéme nepotrebuje meniť krajinu cez svoju autoritu , ale vytvára plnohodnotnú atmosféru pre každého a pracuje s demokraticky zvolenými inštitúciami, ktoré musí rešpektovať, lebo vzišli, ako on, z demokratickej voľby ľudu.