Renáta Zmajkovičová

      Minulý rok sme si slávnostne pripomenuli 1150. výročie príchodu solúnskych bratov na územie Veľkej Moravy. Vierozvestcom vďačíme za zostavenie písma (hlaholiky), rozvoj kultúry, vzdelania a šírenie kresťanstva na našom území. Ich misia nám však zanechala duchovné posolstvo, ktoré ovplyvnilo a ovplyvňuje život nie len na našom území, ale aj po celej Európe. Dotýka sa ich odkaz našich životov aj dnes?

O živote sv. Cyrila a Metoda boli napísané desiatky odborných  článkov, mnohé historické štúdie, vydali sa zborníky o ich osudoch, uskutočnili konferencie,  odslúžili desiatky omší a uskutočnili viaceré koncerty. Avšak v súčasnosti o našich vierozvestcoch skôr rozprávame. Už menej sa snažíme porozumieť ich dielu a odkazu, ktorý je pre nás v 21. storočí ozajstnou výzvou. Skutočný význam spolupatrónov Európy spočíva v spôsobe, akým sa im podarilo prevteliť vieru do kultúrnej identity našich predkov.

Treba si uvedomiť, že posolstvo solúnskych bratov tvorí piliere nášho štátu a národa. Kresťanská viera, mravnosť a hospodárska obnova človeka a spoločnosti sú dedičstvom, ku ktorému treba pristupovať s pokorou a úctou. Práve preto by sme sa mali usilovať o napĺňanie tejto mocnej myšlienky aj dnes a šíriť ju pre budúce generácie. Je nevyhnutné ceniť si našu kultúru a korene, rovnako by sme mali hľadať všeobecne platné hodnoty a konsenzus.

V ponímaní dnešného spoločenského systému až prekvapivo výrazne dominuje predstava, že motívy jednotlivca sú nadradené čomukoľvek inému. Ľahostajnosť voči spoločenským otázkam vytvára živnú pôdu pre aktérov, ktorým je blízky nepokoj, nenávisť a konflikt, čím dochádza k postupnému úpadku morálnych a duchovných hodnôt. Z aktuálneho európskeho, ale aj globálneho pohľadu je pre mňa konanie našich predkov nesmierne sympatické predovšetkým v tom, že Rastislav nežiadal Byzantského vládcu o posilnenie vojenskej moci- nechcel peniaze a zbrane. Žiadal ho o vzdelanie a kultúru. V tomto by sme sa mohli od neho aj dnes v mnohom učiť. Zdá sa, že sme stále nepoučiteľní. Už pred tisíc rokmi kládli vzdelanie pred zbrane.  Dnes je to v mnohých prípadoch presne naopak.

Cyril a Metod sa pri svojej misii snažili nájsť predovšetkým to, čo spájalo aj vtedy rozdelený svet. Snažili sa nájsť porozumenie medzi dvoma politicky ale aj nábožensky rozdelenými časťami Rímskej ríše. Ich zanietenosť a obetavosť sú pre nás príkladom, ako posilňovať vzdelanie a kultúru. Spôsob ako zlepšiť svet je na každom jednom z nás. Solúnski bratia nám však vo svojom diele zanechali posolstvo, akým je možné dosiahnuť duchovnú obnovu, rozvoj jednotlivca a rozkvet spoločnosti. Na záver môžeme pokojne konštatovať, že náš život dnes by bez misie Cyrila a Metoda bol iný. Možno nie materiálne, ale isto duchovne. Preto by sme si ich posolstvo nemali pripomínať iba počas okrúhlych výročí. Ich odkaz je jasný aj cez tmu storočí. Nad všetkým je poznanie a vzdelanie.